Pršalo. V Londýne síce nič nezvyčajné, no predsa len tak trocha šok pre Guinaha, ktorý sa prvý raz ocitol mimo svojej rodnej africkej zeme. Dážď bubnoval do rytmu jeho krokov, keď prekračoval onú osudovú čiaru medzi domovom a cudzinou, totalitou a demokraciou, rozvojovou a rozvinutou krajinou, čiaru medzi všetkým, čo mu kedy bolo drahé a neznámym, chladným a vlhkým ostrovom, o ktorom sa kedysi učil ako o najväčšej koloniálnej mocnosti sveta. Nespočetné otázky v jeho tvári ostali nezodpovedané colníkom, ktorý bez slova vrazil pečiatku do jeho pasu a s chladom ho vpustil do „nového života.“ S malou cestovnou taškou a ešte menšou dušičkou sa Guinah pripojil k svojim dvom sprievodcom, posledným spojením s jeho domovom, a jedinou istotou v tejto omáčke pocitov, ktorá sa ako olovo rozlievala v jeho žilách. pokračovanie článku
Podlieha ľudské utrpenie zákonom matematiky? Ak áno, genocída je synonymom masovej vraždy. Čím viac mŕtvych, tým závažnejší zločin a tým tvrdší trest pre vinníka, ktorého vypátra polícia, súdy odsúdia a väznice izolujú od zvyšku spoločnosti. Teda aspoň v demokratickej krajine. Čo však v prípade, že polícia neexistuje, súdy sú predĺženou rukou diktátorskej exekutívnej moci a väznice izolujú politickú opozíciu? Toto nie je žiadna fikcia, ale každodenná realita Sudánu, a spolu s ním ešte stále veľkej časti ľudstva. Koľko (stovák, tisícov, milíonov) mŕtvol je potrebných, aby byrokratické orgány medzinárodnej „komunity“ uznali situáciu za krízovú a zasiahli? Dokumentárny film The Devil Came on Horseback režisérskej dvojice Annie Sundberg a Ricki Stern nie je len mementom našej neschopnosti odpovedať si na túto otázku, ale tiež príbehom jedného človeka, ktorý sa tú odpoveď pokúsil nájsť. pokračovanie článku
Na prahu 21. storočia nie sme len svedkami bezprecedentnej prosperity krajín západného sveta, ale tiež regionálnych rozdielov, ktoré zemeguľu rozdeľujú na ostrovy nevídaného bohatstva a ešte väčšie ostrovy ešte nevídanejšej chudoby. Minulé storočie sa stalo svedkom vzostupu krajín „tretieho sveta“ nasledovaného exponenciálnym rastom chudoby, hladu a chorobnosti. Tieto negatívne javy sú morálne neprípustné vo svete, ktorý má už celé desaťročia viac než dostatok zdrojov, aby si s nimi poradil. Jedným z dôsledkov vedeckého pokroku a prostriedkom, ktorý je často považovaný za efektívnu brzdu tak populačnej explózie ako aj šírenia pohlavných chorôb (vrátane HIV) je antikoncepcia najmä vo forme prezervatívov. Sú však kondómy jedinou odpoveďou na epidémiu HIV a populačnú explóziu? pokračovanie článku
študent ekonómie a pedagogiky, ktorý sa zaujíma o úlohu vzdelávania v procese socioekonomického rozvoja.
